Pred bleskovými záplavami už neunikne nikto
Pred bleskovými záplavami už neunikne nikto. Hrozia čoraz viac
Ak sa domnievate, že keď bývate v dostatočnej vzdialenosti od vodných tokov a na kopci, ste "za vodou", mýlite sa. Klimatické zmeny robia svoje – bleskové záplavy hrozia stále viac. A niet pred nimi úniku. Preto je potrebné si zajistiť náhradu prípadnej vzniknutej škody - uzatvorením majetkového poistenia - poistením domu (bytu), domácnosti.
Ručičky teplomerov v týchto dňoch vystreľujú do výšok. Búrky už nie sú to, čo bývali, zvyšujú svoju intenzitu i frekvenciu. Výsledky meteorologických meraní na Slovensku dokazujú, že na konci prvej polovice poslednej dekády 20. storočia prišlo k podstatným zmenám v režime atmosférických zrážok. Zreteľne pribudli horúce obdobia. V tomto storočí sa takéto letá vyskytujú čoraz častejšie a bleskové povodne, ktoré boli v minulosti vzácnosťou, sa stali takmer štandardom. Vyššie teploty vzduchu idú ruka v ruke s vyšším obsahom vodných pár vo vzduchu.
"Aktuálna klimatická zmena je podmienená aktivitami človeka, predovšetkým spôsobom získavania energie z fosílnych palív. Prebieha tak rýchlo, že niektoré rastlinné a živočíšne druhy sa nestíhajú prispôsobovať a zanikajú. Človek má s adaptáciou problémy takisto," hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.
Čo sa týka bleskových povodní, tie vznikajú ako dôsledok intenzívnych dažďov pri búrkach, keď môže spadnúť za hodinu aj viac ako 50 milimetrov zrážok. Okrem iných faktorov rýchlosť odtekania vody ovplyvňuje hospodárenie v prírodnom prostredí. V súčasnosti sa v horách musíte často predierať rúbaniskami a brodiť cez lúky, kde vám siaha tráva vyše pása, čo odtok vody v krajine určite nespomaľuje. Na rozdiel od minulosti, keď tradičnou scenériou krajiny boli stáda kráv a oviec. Tie boli zárukou, že pastviny mali iba nízky porast. Čo sa nespáslo, to sa pokosilo na seno.
Medzi ďalšie faktory vstupuje aj systém vysádzania poľnohospodárskych plodín. Rady rastlín by mali smerovať po vrstevnici, v opačnom prípade pri intenzívnom daždi môže prebiehať erózia a voda ukladá nánosy bahna na námestiach dedín. V mestách je osobitnou kategóriou sústredená výstavba, kde voda tečúca po pribúdajúcich betónových a asfaltových povrchoch zahlcuje kanalizácie. Súčasne ich upcháva materiál, ktorý príval vody prináša za sebou. Niektorým lokálnym záplavám by sa predišlo, ak by sa pravidelne čistili ulice, chodníky, odstraňovali sa z nich popadané konáre, uschnuté lístie či kvety. Dobrý návod pre primátorov a starostov. Podľa slov klimatológa pribúdajú obce, v ktorých pochopili, že priekopy vedľa komunikácií majú svoj zmysel. Ak ich medzičasom odstránili a vzniknuté plochy začali slúžiť ako parkoviská, teraz prichádza k ich obnove.
Ďalším strašiakom pod taktovkou poveternostných vplyvov mátajúcich aj starý kontinent, sú tornáda. Správy o nich sa objavujú čoraz frekventovanejšie. Má s nimi skúsenosti aj Slovensko, no našťastie pásma pohorí, ktoré sa ním tiahnu, zabraňujú vzniku silnejších tornád. Našťastie také zábery, aké poznáme z USA, nám nehrozia. V budúcnosti určite budeme čoraz častejšie vystavení búrkam. Na jar, na jeseň, dokonca aj v zime...
Svoj, možno ešte neúplný, prídel tohtoročných bleskových povodní má už za sebou Zvolen či podtatranský región. Divoké počasie sa nevyhýba ani Európe. V polovici júna zahynulo najmenej dvanásť ľudí pri prívalových dažďoch v gruzínskej metropole Tbilisi, kde silný prúd vody strhol desiatky budov. A minulý týždeň živel vyčíňal aj v dejisku zimných olympijských hier v Soči. Tu museli ľudí evakuovať z ohrozených oblastí.
Prečo nás prívalové dažde strašia stále viac a viac?
Za letného dňa sa naakumuluje v atmosfére veľké množstvo tepla, ktoré spôsobuje vytváranie kopovitej oblačnosti. S príchodom večera tieto mraky kondenzujú a prichádzajú búrky. Za posledných niekoľko desaťročí sme však svedkami masového spriemyselňovania krajiny. Odvodňujeme krajinu ako zmyslov zbavení. Za posledných 50 rokov pribudlo na Slovensku viac ako 500 štvorcových kilometrov zapečatených a odkanalizovaných plôch, čím sa za jediný slnečný deň ohreje atmosféra o viac ako 1500 GWh tepla. Pribudli desaťtisíce hektárov odvodnenej poľnohospodárskej pôdy, rozorali sa medze, pribudli diaľnice i zregulované potoky. V tomto bezhlavom pretváraní a vysušovaní krajiny besnia všetky štáty sveta. Výsledok? Nebývalá koncentrácia kopovitej vertikálnej oblačnosti, ktorá po kondenzácii vytvára prílivové dažde. Diagnóza je jasná: zvyšovanie produkcie citeľného tepla do atmosféry z vysušovania krajiny spôsobuje nárast extrémnych prílivových dažďov. Riešenie je tiež jasné: Zníženie produkcie tepla do atmosféry zadržiavaním dažďovej vody vo všetkých typoch krajiny znamená zníženie výskytu prívalových dažďov. Tým sa zvýši bezpečnosť krajiny pred ničivými povodňami.
Hrádzky sa vybudovali v 488 obciach. Môžete dnes zhodnotiť ich efekt?
Celkovo sa zrealizovalo viac ako 100-tisíc vodozádržných objektov, z ktorých hrádzky tvorili 38 percent. Investovalo sa do toho 42 miliónov eur – zo štátneho rozpočtu 25 miliónov a z Európskeho sociálneho fondu 17 miliónov. Na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne, na daniach i na znížení sociálnych podpôr sa vrátilo do štátneho rozpočtu viac ako 18 miliónov. Takže daňovníkov Slovenskej republiky tento špás stál, sucho povedané,7 miliónov eur. Prácu získalo viac ako 7-tisíc ľudí. Ak by sa v Programe revitalizácie krajiny pokračovalo podľa plánu schváleného vládou, do dnešného dňa by sa obnovilo okolo 50 percent územia. Tým by sa odstránili riziká povodní na polovici Slovenska a významne znížili povodňové riziká aj na ostatnej polovici územia Slovenska. Terajšia vláda namiesto odstraňovania príčin dávkuje povodňové balíčky za desiatky miliónov eur, aby sa zachraňovali počas povodní.