Prečo mám životné poistenie ?
Keď sa rozprávam s klientmi, niekedy zaznie otázka „Prečo máš životné poistenie Ty ?“ alebo „Aké máš Ty životné poistenie ?“
V tomto článku sa chcem s Vami podeliť o skúsenosti, ktoré som mal a získal svojím prvým životným poistením.
Rodičia ma vždy učili sebestačnosti – aby som som si vedel v bežných životných situáciach sám poradiť – či už to boli nákupy do domácnosti na jej bežný chod, ako si uvariť, upiecť jednoduché jedlá, ale aj ako hospodáriť.
Ukazovali mi ako si príjmy v domácnosti rozdeliť do niekoľkých „hrnčekov“ - na bežné výdavky v mesiaci, na plánované väčšie jednorázové výdavky a na dlhodobé šetrenie. Klasické „hrnčeky“ nahradili bežné účty, či vkladné knižky, ale princíp ostal.
Zvlášť mi kládli na srdce to, aby som si nepožičiaval na niečo, bez čoho som sa dokázal doteraz zaobísť. Keď sa mi niečo bude páčiť a budem si to chcieť kúpiť, tak aby som si to kupoval za „vlastné“ - lebo keď to naozaj budem chcieť, budem vedieť si na to aj našetriť.
Túto zásadu dodržiavam dodnes. Keď to bolo nutné spravil som len jednu výnimku – a to kedy išlo o bývanie – na družstevný byt som požiadal o podnikovú pôžičku.
Mal som sen kúpiť si vlastné auto. Keď som zistil koľko také auto stojí a dal som si cieľ získať ho do 5 rokov, ako najvhodnejšie riešenie sa mi javilo uzatvoriť si životné poistenie, kde bola po 5 rokov garantovaná cieľová suma. Na poistné bola aj vyrátaná mesačná splátka, ktorá vtedy predstavovala 20 % môjho príjmu.
Vtedy som poznal čo znamená rozdiel medzi môžeš a musíš. Dovtedy som si šetril tak, že niektorý mesiac som si odložil 100 Kčs, niektorý sa podarilo aj 300 Kčs a keď to ďalší mesiac vyšlo len zasa na 100 Kčs – povedal som si nevadí a vec bola vybavená. Ale teraz som musel každý mesiac platiť poistku 450 Kčs. Keby som nebol nútený, asi nikdy by sa mi nepodarilo si toľko ušetriť. Bola druhá polovica 80tých rokov a dalo sa aj zarobiť popri zamestnaní - do zberu druhotných surovín som chodieval častejšie, a aj príležitosti na zárobok, aby zázračne sa začali objavovať – zapojil som sa do kolektívu programátorov, ktorý prekladali do slovenčiny programovací jazyk dBase III a po vydaní skript mi prišiel na účet pekný honorár.
Moje prvé životné poistenie bolo zamerané na sporenie. A veľmi som na ňom získal.
Nehovorím o úrokoch, ktoré neboli to podstatné čo som získal. Podstatné bolo to, že to životné poistenie bola pre mňa výzva, ktorú som si sám dal. Výzva, ktorá mala svoj cieľ – byť vlastníkom auta. Výzva, ktorá vtedy bola na hranici mojich možností a možno aj za nimi. Ale keď som sám seba uisťoval, že je to v mojich možnostiach – tak to čo som nedokázal svojimi silami zabezpečiť, sa mi podarilo zabezpečiť cez „šťastnú zhodu okolností“ - že som poznal v tú pravú chvíľu tých pravých ľudí. A títo ľudia práve v tú chvíľu potrebovali pomôcť v oblasti, v ktorej som v tej dobe bol naozaj dobrý – v programovaní dBase.
Myslím si, že „šťastné náhody“ neprichádzajú len tak, „šťastné náhody“ si vytvárame sami svojím myslením, svojím konaním.
A ako to nakoniec dopadlo s mojou poistkou a autom ?
Auto som si za poistku nekúpil, lebo som dostal služobné auto a mohol som ho používať aj na súkromné účely. Tak som mal auto akoby darované, ktoré som si za zostatkovú hodnotu po rokoch odkúpil a daroval ho tým, ktorí auto nemali a tiež si naň nejaký čas šetrili – boli v podobnej situácii ako já pred rokmi.
Moje skúsenosti a skúsenosti mojich klientov mi potvrdzuje, že životné poistenie okrem iného Vám vie pomôcť naučiť sa pravidelne sporiť. Veľa poistiek životného poistenia mojich klientov zakladali ich rodičia a za 5 resp . 10 rokov keď poistenie odovzdávali svojim deťom mali už základ, ktorý im pomohol získať lepší úrok na úvere pre bývanie, resp. pomohol zaplatiť vodičský kurz a popri tom v poistení naďalej pokračujú a majú k poistke osobný vzťah, lebo im ju zakladali ich rodičia. Poistku si nechávajú v platnosti, len v prípade životných zmien ju podľa aktuálnej analýzy potrieb aktualizujeme.